Ľahký trek v okolí Kathmandu (Nepál) – část 2

Po raňajkách vyrážame na dlhšiu časť nášho treku – 25 km dlhé putovanie do strediska Nagarkot (1 984 m), ktoré leží len 24 km od Kathmandu. Cesta je podľa mapy veľmi príjemná, dá sa na nej jazdiť aj s bicyklom, takže neočakávame nejaké problémy. Je síce pravda, že momentálne mi nie je najlepšie, ale verím, že nejak to zvládnem.

Prvá časť cesty vedie skoro po rovine prašnými a kamenistými cestami (dá sa prejsť aj na bicykloch), stále vidíte časť Langhtang Himalájí a hlavne rýžové polia, ktoré sa otvárajú všade okolo Vás. Celý čas sa pohybujete vo výškach od 2,000 do 2,300 m nad morom.

Opäť máme nádherné počasie, slnko ale praží ešte viac než predošlý deň, takže máme čo robiť, aby sme s vodou, ktorú sme si kúpili v Chisapani, vydržali až do prvej dedinky Jhule, ktorá je už mimo parku Shivapuri.

Po asi 3,5 hodinách chôdze sa dostávame na okraj parku, odkiaľ už vidno Nagarkot, ale keďže k nemu nevedie priama cesta, tak to bude ešte chvíľu trvať. Od kraja národného parku schádzame prudko dole, do dedinky Sanokaule, kde už je aj možnosť prespania v „hoteli“ a zároveň fotím jeden z najkrajších záberov ľudí na mojej ceste. Na zápraží obchodíku, kde si kupujeme Colu sedí starší pán v modrom, a ostro kontrastuje so špinou a zaostalosťou miesta. Fotka je skutočne nádherná a len sa modlím, aby aj vydržala vo fotobanke. Vydržala.

Pokračujeme po poľných a prašných cestách, kde stretávame miestne deti, ktoré idú práve zo školy, skoro všetky v slušivých školských uniformách (veríme, že pozostatok nadvlády Britov na tomto území). Každý nás zdraví obligátnym pozdravom Namaste a odpovedáme presne tak ako oni. Naučili sme už vyslovovať pozdrav tak ako aj miestni – to znamená Namastééé.

Prechádzame jednu dedinku za druhou, slnko stále nemilosrdne páli a po ďalších 4 hodinách sa dostávame do Nagarkotu. Záverečná časť cesty vedie opäť do kopca a my máme chuť zastaviť miestny „gruzovik“, ktorý vezie nejaké deti a tovar, ale nemáme na to odvahu.

Už z diaľky vidíme hotel, v ktorom budeme dnes spať a ktorý má príznačný názov Hotel View Point. Ale dostaneme sa k nemu až po ďalších 20 minútach, keďže k nemu priama cesta nevedie a my musíme obchádzať skoro celý Nagarkot.

Ale výhľad na okolité kopce je úžasný. Zľava doprava postupne vidíme – Annapurna range (aj keď len veľmi veľmi ďaleko), Manaslu, Ganesh Himalaje, Langhtang Himalaje (kdesi v diaľke aj Sisha Pangma s 8013m) a potom už aj Himaláje, kde tušíme Mt. Everest, ktorý ale odtiaľ nevidno. Nádherný polkruhový pohľad. Na druhej strane zase okolité menšie hory a údolia, takže si tu viete predstaviť stráviť aj niekoľko dní. Už sa tešíme na ráno.

Večera je opäť výborná a lacná. Izba s výhľadom na celé Himaláje, teplá voda, poriadne postele – čo viac si môžeme priať. Veď sme za ten hotel zaplatili aj nekresťanskú sumu – až 30 USD … Jediná nevýhoda je, že máte len jednu veľkú perinu a tak o ňu musíte celú noc bojovať so svojou drahou polovičkou.

Ráno je opäť krásne a fotky sú aj napriek smogu a oparu dobré. Okolo celého Nagarkotu lietajú orly. Je ich tu snáď 20 a tak sa snažím nejakého zachytiť na pozadí hôr. Fotím a čakám takto asi hodinku, než sa mi podarí pár orlov takto nafotiť.

Po 9,00 vyrážame už autom smerom na Bakthapur, čo je jedno z troch kráľovských miest (okrem Kathmandu a Patny). Takisto ako aj v Kathmandu, má svoj stred mesta – Durbar Square, kde sa nachádzajú paláce a chrámy. Podľa nás je tu ešte krajšie ako v Kathmandu a to hlavne z toho dôvodu, že stred mesta je uzatvorený pre dopravu, takže sa relatívne kľudne môžete po historických pamiatkach prechádzať.

Samozrejme ako všade, aj tu máte armádu otravovačov, ktorý Vám ponúkajú svoje sprievodcovské služby, vábia vás do predajní, aby vám ukázali vznik mandaly, výrobu krčahov, ale po skúsenostiach z Indie už vieme, ako na nich. Jednoducho ich ignorovať.

Trek skončil v Kathmandu, odkiaľ sme vyrážali a boli sme s týmto mini trekom nadšení. Aj so službami sprievodcu Arjuna, ktorý nám cestou rozprával o Nepále, o politickej situácii a ako vplýva na turistický priemysel, o kaste nedotknuteľných, ktorá žije práve v rezervácii Shivapuri, o Ghurkoch a ich úlohe v Britskej armáde. Skutočne bol sprievodca, akého by me si predstavovali.

Čo povedať na záver – tento trek je určený pre ľudí, ktorí sa vyberú do Nepálu na kratší výlet (napríklad prídu do Kathmandu len na pár dní cestou z Indie, tak ako my), nechcú ísť dlhý a náročný trek do vysokých výšok, ale chcú si vychutnať pohľady na Himaláje a miestne dedinky.

Pár doporučení pre trekárov, ktorí by chceli tento trek vyskúšať:

– určite si najmite miestneho sprievodcu, ktorý pozná dobre okolie. Cesta je dosť zle značená a neviem, či všetci miestni presne vedia, kadiaľ ide. Okrem toho sprievodca je často aj nosičom, takže kľudne mu môžete zveriť svoj batoh a cestovať naľahko. Robia to tak skoro všetci turisti. Uvedomte si, že idete vo výškach nad 2000 m a aj keď je tam teplo, vysoká vlhkosť a nadmorská výška robia predsa len svoje.
– v Chisapani a v Nagarkote nešetrite na ubytovaní – radšej si priplaťte za lepšiu izbu, nestojí to veľa, ale veľmi to pomôže.
– doporučujeme vziať si trek na viac dní – pohľady na Himaláje sú skvelé a okolie je skutočne nádherné. Možno by stálo za to ostať jeden – dva dni v Nagarkote a oddýchnuť si od rušného života v Kathmandu.Je tam veľa hotelov, ktoré majú dobré služby.
– ceny jedál a ubytovania sú pre nás veľmi príjemné – jedlo od 30 nepálskych rupií a ubytovanie už od 15 USD
– ak už budete v Nepále a budete sa chystať napríklad do Darjeelingu a Sikkimu, nakúpte si v Nepále mapy, ktoré tu majú skvelé, pretože v Indii mapy nekúpite

Veríme, že aj týmto pomôžeme spropagovať túto nádhernú krajinu, ktorá nás láka k ceste naspäť. Určite sa tam vrátime.