Ľahký trek v okolí Kathmandu (Nepál) – část 1
Každému sa pri vyslovení Kathmandu vynoria určite hneď Himaláje a veľké treky. Napríklad okolo Annapurny alebo do Mt. Everest Base Campu. Ale Kathmandu a okolie skýtajú aj jednoduchšie a na výhľady takisto zaujímavé treky. O jeden z nich by som sa s Vami chcel podeliť.
Miestna cestovka v Kathamndu nám doporučila trek cez národný park Shivapuri do dedinky Chisapani a potom do Nagarkotu. Celý trek trval 3 dni, z toho dva dni sme putovali s manželkou po svojich a tretí deň sme sa nechali odviezť z miesta, kde sme trek končili. Celkovo sme nachodili za dva dni okolo 36 km s celkovým prevýšením asi 1800 m.
Mali so sebou miestneho sprievodcu, ktorý nám pomáhal s orientáciou, keďže značky, aké poznáme z našich hôr by ste v Nepále hľadali len veľmi ťažko. Ono vôbec značky by ste hľadali veľmi ťažko.
A tak sa koncom októbra a za krásneho počasia (asi 22 stupňov), vydávame z Kathmandu, ktoré samotné leží vo výške 1 333 m nad morom do dedinky Sundarijal (1 410 m), ktorá je od Kathmandu vzdialená len 25 km a kde začína naše putovanie cez národný park Shivapuri. Cestou džípom predmestiami Kathmandu zastavujeme kvôli demonštrácii miestnych ľavicových skupín. Nikoho nepúšťajú a náš šofér vybieha zistiť, čo sa deje. O chvíľu už ideme okolo horiacich pneumatík, ale nič vážneho to nebolo. Akurát si hovoríme, či u nás nebude komentár, že v Nepále je občianska vojna.
Cesta je veľmi príjemná, celkovo je Nepál veľmi upravená a príjemná krajina. Ako všade v týchto oblastiach sa strieda bieda s modernými budovami.
Prichádzame do dedinky Sundarijal, nakupujeme si vodu, nejaké sušienky a vyrážame. Prvá časť cesty vedie cez obydlia a po schodoch prudko hore. Prekonávame snáď 1000 schodov, kým dôjdeme ku faktickému vstupu do parku, ktorý kontroluje armáda. Ako je v týchto krajoch samozrejmosťou, domáci neplatia nič alebo len smiešnu čiastku, turisti platia ohromné čiastky. No, aby sme zase neboli príliš prísni, 250 nepálskych rupií nie je zase nejaká čiastka, ktorá by človeka zruinovala. 100 nepálskych rupíí je v prepočte asi 33 Kč, takže všetko Vám tam príde veľmi lacné, ale aj tak si myslíme, že EU by to zakázala.
Cestou stretávame veľa ľudí s batohmi a košíkmi, keďže dnes je sviatok bratov a sestier a hneď pár metrov po vstupe do parku je piknikové miesto. My však stúpame po schodoch ďalej a míňame jednu dedinku za druhou. Skôr je to zhluk domov, ktoré máte pocit, že každú chvíľu spadnú, ale ľudia sú tam veľmi príjemní. A skoro v každom väčšom dome na trase je aj nejaké to občerstvenie.
Cesta vedie stále do kopca po nekonečných schodoch, cez aleje stromov a marihuany, ktorá rastie priamo pri chodníku. Stále sme si nezvykli na to, že aj v týchto výškach je ešte veľmi teplo a rastie tu vegetácia. Skôr máme v batohu všetko pripravené na mráz a zimu. Cestou oproti stretávame celé rodiny, keďže toto je najrýchlejšia skratka z okolitých vrchov do Kathmandu. Výhľady sú zatiaľ skôr na Kathmandu Valley, ktoré je tak ako po väčšinu času zahalené v opare a smogu.
Prašná cesta trvá asi 4 hodiny, kým dôjdete na vrchol kopca v lese, ktorý meria 2 400 m. Odtiaľ schádzate dole opäť cez stanovište armády. Pred Vami sa otvárajú krásne scenérie Langhtang Himalájí, s hlavným vrcholom Langhtang Lirung 7 226 m, Limpo Ghyang 7 083m a Dorje Lakhpa s 6 387m. Naľavo ešte vidíme Ganesh Himaláje a úplne vľavo vidíme Manaslu, ktoré má 8 168 m. Aj keď je pod mrakom, vždy sa nejaké mraky rozídu a my môžeme sledovať úchvatnosť veľhôr.
Posledný úsek prekonávame do mierneho kopca, kde sa už črtajú hotely miestečka zvaného Chisapani. Ešte nevyhnutné stanovište armády, ktorá sídli na kopci nad Chisapani (paradoxne je to ten najlepší bod na fotenie v širokom okolí, ale obávam sa, že asi by som sa tam nedostal).
Dedinka Chisapani, ktorá leží vo výške 2 194 m nad morom, je dedinkou, ktorá bola vystavaná presne len kvôli turistom. Buď tu končí trojdenný trek, ako je ten náš, alebo tu končí 10dňový alebo 14dňový trek práve Langhtamng Himalájami. Hotelíky sú rôznej cenovej kategórie, my sa ubytovávame v pravdepodobne najlacnejšom hotelíku a podľa toho aj vyzerá. Síce je tu teplá voda, sprcha , ale je tu dosť chladno kvôli nedoliehajúcim dverám a chýba svetlo, takže svietime sviečkou. Ešteže máme spacáky a čapice. Okrem toho sa dá spať pod stanom, priamo pod našim hotelom je plocha na stanovanie, kde sa za chvíľu ubytuje asi 10 trekárov spolu so svojimi nosičmi a budú robiť bordel až do polnoci. Končil im totiž práve v Chisapani trek.
Ešteže našu kvalitu hotela 5tej triedy bez hviezdičky vyvažuje skvelá kuchyňa miestneho šéfa. Objednávame si momo – pirohy plnené najčastejšie zeleninou, ale tu ich robia aj s mletým mäsom. Sú vynikajúce, ako aj pivo, ktoré si dávame.
Večer je nádherný, slnko tu zapadá pred 18,00, takže okolo pol ôsmej už vidíme na nebi obrovské množstvo hviezd a Mliečnu dráhu. Kedže sme na inej časti zemegule než u nás, márne hľadáme Veľký a Malý voz. Ale je to nádherné.
Bohužiaľ noc ma zastihuje v nepríjemných črevných problémoch, takže celé minúty trávim na toalete. Ráno som už dosť vyčerpaný, ale východ slnka, ktorý na krásnej čistej oblohe sľubuje zážitok, si predsa nesmiem nechať ujsť.
A vskutku, niečo úchvatného. Prvé lúče slnka sa dotýkajú okolitých kopcov a je to fascinujúce divadlo. Fotím, ako je to zvykom v Nepále a Indii zo strechy hotela, kde sa so mnou tiesnia ďalší nadšenci. Na moje prekvapenie je tu teplo – okolo 10 stupňov. Tak sa pýtam nášho sprievodcu, či tu býva zima. On mi odvetí, že keď je tu najväčšia zima, tak tu sú aj mínus dva stupne …
Marian Beres | 31.1.2007
Aktuální počasí v destinaci
|
4,7°C
|
Předpověď počasí |